Pochopenie nariadenia REACH

Nariadenie REACH je nariadenie Európskej únie prijaté na zlepšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu spôsobiť chemikálie, a zároveň na zvýšenie konkurencieschopnosti chemického priemyslu EÚ. Podporuje tiež alternatívne metódy posudzovania nebezpečnosti látok s cieľom znížiť množstvo testov na zvieratách. 

REACH sa v zásade uplatňuje na všetky chemické látky, a to nielen na látky používané v priemyselných procesoch, ale aj na látky používané v každodennom živote, napríklad v čistiacich prostriedkoch, náteroch, ako aj vo výrobkoch, ako je odev, nábytok a elektrické prístroje. Nariadenie má preto vplyv na väčšinu spoločností v EÚ.

REACH prenáša dôkazné bremeno na podniky. S cieľom dodržiavať toto nariadenie musia podniky identifikovať a riadiť riziká spojené s látkami, ktoré vyrábajú a uvádzajú na trh v EÚ. Agentúre ECHA sú povinní preukázať, ako je možné látku bezpečne používať, a používateľov musia informovať o opatreniach manažérstva rizík.

Ak riziká nie je možné riadiť, orgány môžu rôznymi spôsobmi obmedziť používanie látok. Z dlhodobého hľadiska sa majú najviac nebezpečné látky nahradiť menej nebezpečnými.

Skratka REACH znamená: registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií (Registration, Evaluation, Authorisation and Restriction of Chemicals). Nariadenie nadobudlo platnosť 1. júna 2007.

Ako nariadenie REACH funguje?

Nariadením REACH sa zavádzajú postupy zhromažďovania a hodnotenia informácií o vlastnostiach a nebezpečnosti látok.

Spoločnosti sú povinné zaregistrovať svoje látky a na tieto účely musia spolupracovať s inými spoločnosťami, ktoré registrujú rovnakú látku.

ECHA prijíma a hodnotí jednotlivé registrácie z hľadiska súladu a členské štáty EÚ hodnotia vybrané látky s cieľom objasniť počiatočné obavy pre ľudské zdravie a životné prostredie. Orgány a vedecké výbory tejto agentúry posudzujú, či je možné riadiť riziká látok.

Orgány môžu zakázať nebezpečné látky, ak sa riziká nedajú riadiť. Môžu tiež rozhodnúť o obmedzení používania látky alebo podriadiť ju predchádzajúcemu povoleniu.

Účinok nariadenia REACH na podniky

Nariadenie REACH má dosah na rozličné podniky z mnohých odvetví, a to aj na podniky, ktoré sa sami nepovažujú za podniky v chemickej oblasti.

Vo všeobecnosti môžete mať v rámci nariadenia REACH jedno z týchto postavení:

Výrobca: Ak vyrábate chemikálie buď na vlastné použitie, alebo na dodanie iným osobám (aj v prípade vývozu), pravdepodobne budete niesť niektoré dôležité zodpovednosti podľa nariadenia REACH.

Dovozca: Ak nakupujete čokoľvek z krajín mimo EÚ/EHP, pravdepodobne budete mať podľa nariadenia REACH určité povinnosti. Môžu sa týkať konkrétnych chemických látok, zmesí na následný predaj alebo hotových výrobkov, ako je odev, nábytok alebo plastový tovar.

Následní užívatelia: Väčšina podnikov používa chemikálie niekedy aj bez toho, aby si to uvedomila, a preto, ak pri svojej odvetvovej alebo odbornej činnosti manipulujete s chemikáliami, musíte kontrolovať dodržiavanie povinností. Podľa nariadenia REACH môžete niesť určité zodpovednosti.

Podniky so sídlom mimo EÚ: Ak ste podnik so sídlom mimo EÚ, nevzťahujú sa na vás povinnosti vyplývajúce z nariadenia REACH, a to ani v prípade, ak vyvážate výrobky na colné územie Európskej únie. Za splnenie požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia REACH, ako je registrácia, zodpovedá dovozca so sídlom v Európskej únii alebo výhradný zástupca výrobcu z krajiny mimo EÚ so sídlom v Európskej únii.