Klasifikácia látok a zmesí

Základným princípom, z ktorého vychádza nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení (nariadenie CLP), je samoklasifikácia látky alebo zmesi výrobcom, dovozcom alebo následným používateľom.

Táto metóda zahŕňa identifikáciu nebezpečnosti látky alebo zmesi a porovnanie informácií o nebezpečnosti s kritériami stanovenými v nariadení CLP. Klasifikácia je založená na nebezpečných vlastnostiach látky alebo zmesi a nie na pravdepodobnosti expozície a zvážení rizík.

Cieľom samoklasifikácie je stanoviť, či je chemická látka alebo zmes nebezpečná z fyzikálneho hľadiska, hľadiska zdravia a environmentálneho hľadiska, a pri umiestňovaní výrobku na trh náležite informovať o týchto nebezpečenstvách v dodávateľskom reťazci pomocou označovania, bez ohľadu na množstvo vyrobenej látky alebo zmesi.

Samoklasifikácia

V zmysle nariadenia CLP sa látka musí samoklasifikovať vtedy, ak pre ňu v prílohe VI k nariadeniu CLP neexistuje harmonizovaná klasifikácia a ak má nebezpečné vlastnosti. V prípade látky, ktorá už má harmonizovanú klasifikáciu (záznam v prílohe VI k nariadeniu CLP), je harmonizovaná klasifikácia nebezpečnosti právne záväzná pre triedy nebezpečnosti a rozlíšenia, na ktoré sa vzťahuje záznam. Triedy nebezpečnosti a rozlíšenia, na ktoré sa nevzťahuje záznam, sa musia podľa potreby vyhodnotiť a samoklasifikovať.

Na harmonizovanú klasifikáciu sa môžu uplatniť niektoré výnimky, ak sú odôvodnené napr. iným fyzickým stavom alebo formou látky umiestnenej na trh alebo poznámkou týkajúcou sa záznamu v prílohe VI. Okrem toho sa na základe dostupných informácií musí vyhodnotiť klasifikácia uvedená v prílohe VI ako minimálna klasifikácia a v prípade, ak sú k dispozícii údaje, ktoré vedú ku klasifikácii látky do prísnejšej kategórie, ako je minimálna, sa musí použiť prísnejšia kategória.

Iné nejasnosti týkajúce sa „prekladu“ nebezpečnosti zo smernice o nebezpečných látkach (DSD) do nariadenia CLP sa musia starostlivo vyhodnotiť. V každom prípade, ak je látka samoklasifikovaná (ako doplnok ku harmonizovanej klasifikácii v prílohe VI k nariadeniu CLP), rozhodnutia musia byť v prípade potreby odôvodnené a odsúhlasené ostatnými výrobcami, dovozcami alebo následnými používateľmi.

V prípade látky, ktorá v súčasnosti nemá žiadny záznam v prílohe VI (t. j. látka nemá žiadnu harmonizovanú klasifikáciu pre žiadnu triedu nebezpečnosti), všetky príslušné triedy nebezpečnosti musí vyhodnotiť výrobca alebo dovozca a samoklasifikácia sa musí uplatniť na všetky tie triedy nebezpečnosti, pre ktoré sú kritériá klasifikácie splnené.

Zmesi sa musia samoklasifikovať vždy pred umiestnením na trh, pretože nepodliehajú harmonizovanej klasifikácii ani označovaniu (CLH).

Na odvodenie samoklasifikácie musí vykonávateľ klasifikácie zhromaždiť všetky dostupné informácie a posúdiť ich vhodnosť a spoľahlivosť. Informácie sa následne musia posúdiť v porovnaní s kritériami klasifikácie a musí sa rozhodnúť o zodpovedajúcej klasifikácii.

Pri klasifikácii zmesí sa postupuje rovnakým spôsobom. Môžu sa klasifikovať na základe údajov o samotnej zmesi, údajov o podobných testovaných zmesiach alebo údajov o jednotlivých zložkách zmesi.

Výrobcovia, dovozcovia a následní používatelia sú povinní sledovať nový vedecký a technický vývoj a rozhodnúť sa, či sa má vykonať prehodnotenie samoklasifikácie látky alebo zmesi, ktorú umiestňujú na trh.

Categories Display

Označené ako:

(kliknutím na označenie vyhľadáte príslušný obsah)