Identita všetkých dostupných informácií

Identita všetkých dostupných informácií

Prvým krokom je identifikovať všetky príslušné dostupné informácie o samotnej zmesi a v prípade potreby o jednotlivých látkach v zmesi. Je dôležité vedieť, že v prípade niektorých druhov nebezpečností je klasifikácia vždy založená na jednotlivých látkach v zmesi. Preto si musíte urobiť jasný obraz o nebezpečenstvách látok vo svojej zmesi. Hlavným zdrojom informácií by mali byť vaši dodávatelia.

 

Čo by ste mali považovať za zdroje „všetkých dostupných informácií"?
  • Všetky existujúce informácie o zmesi a látkach v zmesi vo svojej organizácii.
  • Aktualizovanú kartu bezpečnostných údajov alebo inú formu bezpečnostných informácií, ktorú vám poskytol váš dodávateľ (dodávatelia) pre dovážanú zmes alebo pre látky a/alebo zmesi, ktoré sa majú začleniť do formulovanej zmesi.
  • Klasifikáciu podľa právnych predpisov v oblasti dopravy od svojho dodávateľa.
    • Z dopravnej klasifikácie v súlade s odporúčaniami OSN pre prepravu nebezpečného tovaru - modelové nariadenia alebo modelové nariadenia pre cestnú prepravu (ADR), železničnú prepravu (RID), vnútrozemskú vodnú prepravu (ADN), leteckú prepravu (ICAO TI) alebo námornú prepravu (IMDG),môže vyplynúť, že je potrebné ďalšie skúmanie nebezpečenstva látky alebo zmesi.
    • Aj keď sú kritériá pre klasifikáciu použité v dopravnej klasifikácii a podľa nariadenia CLP väčšinou rovnaké, nariadenia v oblasti dopravy majú odlišný rozsah a dopravná klasifikácia nevyhnutne nezahŕňa všetky druhy nebezpečenstiev, ktoré zmes môže predstavovať.
  • Zoznam klasifikácie a označovania na webovej stránke agentúry ECHA, ktorý obsahuje:
    • klasifikácie látok harmonizované na úrovni EÚ (tabuľka 3.1 v prílohe VI k nariadeniu CLP). Harmonizovaná klasifikácia a označovanie látky sú v EÚ/EHP právne záväzné a musia sa zohľadniť pri klasifikácii zmesi obsahujúcej takúto látku.
    • klasifikácie látok, ktoré výrobcovia a dovozcovia uvádzajú vo svojich oznámeniach o klasifikácii a označovaní alebo v registračných dokumentáciách. Takáto klasifikácia zahŕňa všetky platné harmonizované klasifikácie, ako aj vlastné klasifikácie pre tie nebezpečenstvá, ktoré nie sú zahrnuté v harmonizovanej klasifikácii.
  • Verejne dostupnú databázu agentúry ECHA s informáciami o registrovaných látkach. Prístup k týmto informáciám môžete získať z poľa „Vyhľadávanie chemických látok" na stránke venovanej informáciám o chemických látkach na webovej stránke agentúry ECHA.
  • Ďalšie zdroje, napr. eCHEMPortal organizácie OECD a iné zdroje uvedené v 10. kapitole Úvodných usmernení k nariadeniu CLP.
  • Ako nové vedecké dôkazy by sa mohli zohľadniť tiež stanoviská medzinárodne uznávaných technických a vedeckých výborov (najmä Výboru pre hodnotenie rizík agentúry ECHA) alebo ďalšie informácie uvedené na webovej stránke agentúry ECHA.

 

Aké základné informácie potrebujete, aby ste mohli rozhodnúť, či zmes môže predstavovať fyzikálne nebezpečenstvo alebo nebezpečenstvo pre zdravie či životné prostredie?

Základné informácie, ktoré musíte uviesť pre každú látku v zmesi, by mali zahŕňať:

a.     identifikáciu látky 

b.    koncentráciu látky v zmesi,

c.     jej klasifikáciu a všetky pridelené špecifické koncentračné limity (SCL) alebo násobiace koeficienty (M-koeficienty),

d.    dôležité môžu byť tiež podrobné informácie o všetkých nečistotách a prísadách v látke vrátane ich identifikácie, klasifikácie a koncentrácie. Zvyčajne treba vziať do úvahy látky prítomné v koncentrácii 0,1 % alebo vyššej, ale príslušná koncentrácia napokon závisí od triedy nebezpečnosti a látky.

Ak je zložka v zmesi ďalšia zmes, je potrebné získať informácie o látkach takejto zloženej zmesi spolu s ich koncentráciami, klasifikáciami a všetkými platnými SCL alebo M-koeficientmi.

Nariadenie CLP vyžaduje, aby sa na účel klasifikácie zohľadnili „všetky dostupné" údaje alebo informácie.

 

Aký druh konkrétnych informácií môžete potrebovať?

Konkrétne informácie môžu zahŕňať údaje o testovaní samotnej zmesi alebo látky (látok) v zmesi, napr. vo forme:

  • správ o štúdii
  • súhrnov štúdií
  • príslušných parametrov z údajov o testovaní (napr. odhady hodnôt akútnej toxicity)

 

Čo sú koncentračné limity a M-koeficienty?

Koncentračný limit je minimálna koncentrácia jednotlivej látky, na základe ktorej sa uskutočňuje klasifikácia zmesi alebo súhrn koncentrácií príslušných látok, keď je účinok niektorých látok aditívny.

Koncentračné limity môžu byť generické pre triedu, rozlíšenie alebo kategóriu nebezpečnosti (generický koncentračný limit, GCL) alebo môžu byť špecifické pre konkrétnu látku (špecifický koncentračný limit, SCL). SCL môže byť pridelený látke na základe jej sily, čo umožní doladenie jej podielu na klasifikácii zmesi. Pojem SCL možno použiť najmä pre nebezpečnosť pre zdravie. SCL majú prednosť pred GCL.

Pre triedu nebezpečnosti „Nebezpečné pre vodné prostredie" sa používa pojem násobiace koeficienty (M-koeficienty) namiesto SCL. M-koeficienty boli stanovené, aby sa pri klasifikácii zmesí prisúdila väčšia váha látkam klasifikovaným ako nebezpečné pre vodné prostredie (akútne nebezpečenstvo kategórie 1 alebo chronické nebezpečenstvo kategórie 1). Používajú sa na odvodenie klasifikácie zmesi, v ktorej je látka prítomná.

Ďalšie informácie sú uvedené v kapitole 1.5 Usmernenií o uplatňovaní kritérií nariadenia CLP.

Identita všetkých dostupných informácií