Pochopenie nariadenia CLP

Nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení (CLP) ((ES) č. 1272/2008) je založené na globálnom harmonizovanom systéme Organizácie spojených národov (GHS) a jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok, zmesí a výrobkov.

Nariadením CLP sa zmenila a doplnila smernica o nebezpečných látkach (67/548/EHS (DSD)), smernica o nebezpečných prípravkoch (1999/45/ES (DPD)) a nariadenie (ES) č. 1907/2006 (REACH) a od 1. júna 2015 je jedinou platnou legislatívou v rámci EU v oblasti klasifikácie a označovania látok a zmesí.

Nariadenie CLP je právne záväzné vo všetkých členských štátoch a priamo uplatniteľné na všetky priemyselné odvetvia. Výrobcom, dovozcom alebo následným používateľom látok alebo zmesí ukladá povinnosť primeraným spôsobom klasifikovať, označovať a baliť nebezpečné chemické látky pred ich umiestnením na trh.

Jedným z hlavných cieľov nariadenia CLP je stanoviť, či látka alebo zmes prejavuje vlastnosti, ktoré vedú k jej klasifikácii ako nebezpečnej. Klasifikácia je v tomto ohľade prvým krokom k informovaniu o nebezpečnosti.

Ak príslušné informácie (napr. toxikologické údaje) o látke alebo zmesi spĺňajú kritériá klasifikácie uvedené v nariadení CLP, nebezpečnosť látky alebo zmesi sa identifikuje tak, že sa priradí určitá trieda a kategória nebezpečnosti. Triedy nebezpečnosti v nariadení CLP sa vzťahujú na fyzikálne nebezpečnosti, nebezpečnosti pre zdravie, životné prostredie alebo ďalšie nebezpečnosti.

Ak je látka alebo zmes klasifikovaná, identifikované nebezpečnosti sa musia oznámiť ostatným účastníkom dodávateľského reťazca vrátane spotrebiteľov. Označenie nebezpečnosti umožňuje oznámiť klasifikáciu nebezpečnosti pomocou etikiet a kariet bezpečnostných údajov používateľovi látky alebo zmesi, upozorniť používateľa na prítomnosť nebezpečnosti a na potrebu riadiť súvisiace riziká.

V nariadení CLP sa pre každú triedu a kategóriu nebezpečnosti stanovujú podrobné kritériá pre prvky označovania: piktogramy, výstražné slová a štandardné upozornenia na nebezpečnosť, prevenciu, reakciu, skladovanie a likvidáciu. V tomto nariadení sa takisto stanovujú všeobecné normy pre balenie s cieľom zabezpečiť bezpečné dodávanie nebezpečných látok a zmesí. Okrem informovania o nebezpečnosti prostredníctvom požiadaviek na označovanie slúži nariadenie CLP aj ako základ pre viacero právnych ustanovení o manažmente rizík spojených s chemickými látkami.   

Súčasťou nariadenia CLP sú navyše aj tieto procesy:

Harmonizovaná klasifikácia a označovanie

Klasifikácia a označovanie niektorých nebezpečných chemikálií musí byť harmonizovaná, aby sa zaručil primeraný manažment rizík v celej EU.

Členské štáty a výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia môžu navrhnúť harmonizovanú klasifikáciu a označenie (CLH) určitej látky. Navrhnúť revíziu existujúcej harmonizácie a predkladať návrhy harmonizovanej klasifikácie a označovania môžu len členské štáty, ak je látka účinnou látkou v biocídnom výrobku alebo prípravku na ochranu rastlín.

Alternatívne chemické názvy v zmesiach

Prostredníctvom toho procesu môžu dodávatelia pre látku prítomnú v zmesi požiadať o používanie alternatívneho chemického názvu s cieľom ochrániť dôverný charakter ich činnosti a najmä ich práva duševného vlastníctva. Všetky žiadosti o alternatívne chemické názvy schválené agentúrou ECHA budú platné vo všetkých členských štátoch EU.

Zoznam klasifikácie a označovania

Oznamovacia povinnosť podľa nariadenia CLP ukladá výrobcom a dovozcom povinnosť odoslať informácie o klasifikácii a označovaní pre látky, ktoré uvádzajú na trh, do zoznamu klasifikácie a označovania, ktorý spravuje agentúra ECHA.

Toxikologické centrá

V roku 2017 bolo nariadenie CLP doplnené o novú prílohu VIII, v ktorej sa zavádzajú harmonizované požiadavky na informácie pre oznámenia podľa článku 45. Tieto informácie sa doručia určeným orgánom v členských štátoch a následne sa použijú na riešenie núdzových situácií v oblasti zdravia (toxikologické centrá).

V prílohe VIII sa vymedzuje jedinečný identifikátor vzorca (UFI), ktorý sa bude musieť uvádzať na obale zmesi, čím sa vytvorí jednoznačné prepojenie medzi zmesou umiestnenou na trh a informáciami, ktoré sú prístupné subjektom zodpovedným za riešenie núdzových situácií v oblasti zdravia.