Najpálčivejšie vedecké témy

 

Endokrinné disruptory

Hormóny vo všetkých organizmoch spájajú nervový systém a telesné funkcie, ako je rast a vývoj, imunita, metabolizmus, reprodukcia a správanie. Chemické látky, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov, môžu narúšať hormonálny systém, a tým spôsobujú škodlivé účinky v ľuďoch a voľne žijúcich zvieratách.

Látky, ktoré ovplyvňujú hormonálny systém, ale nemajú za následok škodlivé účinky, sa nazývajú „hormonálne aktívne látky" alebo „endokrinné aktívne látky". Hranica medzi endokrinnou aktivitou a narúšaním endokrinného systému však nie je vždy jednoznačná, pretože v niektorých prípadoch sa účinok môže prejaviť až s oneskorením.

Za látky spôsobujúce narušenie endokrinného systému sa považuje široké spektrum látok, prírodných a aj vyrobených človekom. Občas sa účinky látky s vlastnosťami endokrinného disruptora prejavia až s veľkým časovým odstupom po expozícii. Napríklad expozícia plodu v maternici voči látke s vlastnosťami endokrinného disruptora môže viesť k účinkom, ktoré ovplyvnia zdravie dospelého človeka a možno aj budúce generácie.

Vo voľnej prírode účinky súvisiace s narušením endokrinného systému možno pozorovať v prípade mäkkýšov, kôrovcov, rýb, plazov, vtákov a cicavcov z rozličných častí sveta. V prípade niektorých druhov viedla oslabená reprodukcia k poklesu populácie druhu.

V epidemiologických štúdiách sa naznačuje, že endokrinné disruptory sa mohli v priebehu posledných desaťročí podieľať na zmenách týkajúcich sa ľudského zdravia. K takýmto zmenám patrí klesajúci počet spermií, vyšší výskyt vrodených chýb mužských pohlavných orgánov u detí a nárast určitých druhov rakoviny, o ktorých sa vie, že sú citlivé na hormóny. Viac diskutabilné sú tvrdenia o súvislosti s poškodením vývoja nervovej sústavy a so zhoršením sexuálneho správania.

V rámci nariadenia REACH sa endokrinné disruptory môžu označiť ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, a to súčasne s chemickými látkami, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu, mutácie a poškodzujú reprodukciu. Cieľom je obmedziť ich používanie a nakoniec ich nahradiť bezpečnejšími alternatívami.