Karty bezpečnostných údajov

Karty bezpečnostných údajov obsahujú informácie o vlastnostiach látky alebo zmesi, jej nebezpečenstvách a pokyny pre manipuláciu, likvidáciu a prepravu a zároveň opatrenia prvej pomoci, protipožiarne opatrenia a opatrenia kontroly expozície. Formát a obsah karty bezpečnostných údajov sú uvedené v nariadení REACH. Karta bezpečnostných údajov by sa mala poskytnúť následným užívateľom pre: 

• látku alebo zmes, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná podľa nariadenia CLP.
• látku, ktorá je perzistentná, bioakumulatívna a toxická (PBT) alebo veľmi perzistentná a veľmi bioakumulatívna (vPvB), alebo
• látku, ktorá sa nachádza na zozname kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC).

Ak sa však látka alebo zmes predáva aj všeobecnej verejnosti, potom kartu bezpečnostných údajov poskytovať netreba, iba ak by ju požadoval následný užívateľ alebo distribútor. 

Na zmesi, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné, ale ktoré obsahujú určité nebezpečné látky, by sa karta bezpečnostných údajov poskytovať mala, ak ju požadujú následní užívatelia alebo distribútori. 

Karta bezpečnostných údajov by sa mala aktualizovať bez meškania, ak sa stanú dostupnými nové informácie o nebezpečenstvách alebo pri potrebe prísnejších opatrení v oblasti manažmentu rizík. 

Následní užívatelia musia po doručení karty bezpečnostných údajov identifikovať a uplatniť vhodné opatrenia v záujme primeranej kontroly rizík. Dodávatelia a príjemcovia kariet bezpečnostných údajov sú povzbudzovaní, aby skontrolovali, či sú poskytnuté potrebné informácie. Agentúra ECHA a orgány presadzovania vypracovali kontrolný zoznam, ktorý je k dispozícii na tento účel. Následní užívatelia sú povzbudzovaní k tomu, aby informovali svojich dodávateľov o nepresnostiach a nezrovnalostiach v prevzatých kartách bezpečnostných údajov. 

Keď nie sú karty bezpečnostných údajov potrebné, dodávateľ má napriek tomu povinnosť poskytovať dostatočné informácie na bezpečné používanie. Ak sa uplatňuje autorizácia alebo obmedzenie na akúkoľvek látku, je nutné poskytnúť potrebné informácie. Dodávatelia výrobkov, ktoré obsahujú viac ako 0,1 % w/w látky na zozname kandidátskych látok, musia poskytovať dostatok informácií následným užívateľom a distribútorom na umožnenie bezpečného použitia výrobku.

Expozičné scenáre

Expozičné scenáre poskytujú informácie o tom, ako sa môže počas používania kontrolovať expozícia pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia nebezpečných látkam. Príslušné expozičné scenáre by mali byť zahrnuté v prílohe karty bezpečnostných údajov, keď nejaká spoločnosť v dodávateľskom reťazci vykonala hodnotenie chemickej bezpečnosti podľa nariadenia REACH.

Pri efektívnej komunikácii je podstatná harmonizácia a automatizácia. Na podporu tohto procesu bol dohodnutý obecný formát štruktúry pre expozičné scenáre a vyvinutý katalóg štandardných fráz ESCom a formát IT (ESComXML). Toto umožňuje automatizovanú výmenu harmonizovaných informácií o bezpečnom používaní chemických látok medzi rôznymi účastníkmi dodávateľského reťazca a vo svojich vlastných systémoch.

Keď následní užívatelia dostanú expozičné scenáre, musia skontrolovať, či pokrývajú ich vlastné použitie látky a ich podmienky použitia alebo musia prijať alternatívne opatrenie.

Formulátori nebezpečných zmesí musia identifikovať dôležité informácie z expozičných scenárov, ktoré je treba postúpiť, a najlepší spôsob ich poskytnutia.

V odvetví boli vypracované dva prístupy na identifikovanie informácií, ktoré je treba postúpiť. Jeden prístup, nazývaný „informácie o bezpečnom použití zmesí" (SUMI), sa používa tam, kde organizácie sektora identifikujú opatrenia manažmentu rizík pre typické výrobky a použitia v rámci sektora. Vypracovávajú SUMI a tieto odporúčania, založené na dohodnutej šablóne, poskytujú užívateľsky prívetivým spôsobom.

Formulátori vyberajú pre svoj výrobok vhodné SUMI a kontrolujú, aby boli konzistentné s expozičnými scenármi prevzatými od ich dodávateľov. Koordinačná skupina následných užívateľov chemických látok (DUCC) k tomu vydala vysvetľujúci dokument.

Druhý prístup, nazývaný „identifikácia hlavnej zložky" (LCID), je zameraný na situácie, keď nie sú k dispozícii vhodné SUMI. Formulátor identifikuje hlavné zložky v zmesi a na základe opatrení manažmentu rizík pre hlavné zložky vypracováva informácie o bezpečnom používaní zmesi. Cefic vydal praktickú príručku o metodike LCID.

Formulátori si môžu vybrať z mnohých spôsobov, ako postúpiť dôležité informácie o zložkách látok z expozičných scenárov: